Johny Luv
Počas obdobia 15 rokov na mojej hudobnej ceste som si zručne vybudoval mnohostrannú hudobnú identitu. Som uznávaný ako DJ/producent aj hudobník a dokázal som si vytvoriť jedinečný priestor vďaka svojmu charakteristickému spojeniu house music, lofi a pokojných lounge melódií. Inšpiráciu čerpám zo svojich ciest, ktoré ma poháňajú k tvorbe hudobných skladieb.
*
Poetihop diskografia
Johny Luv – The Very Next Day
Johny Luv – Blue Neon Smoke
Johny Luv – Fading Corners
Johny Luv – Working Class
Johny Luv – Brass, Kicks & Smoke Breaks
Johny Luv, ØNEMOR3 – Ay Yo
Johny Luv — In a Daze (Lofi Tape 1 by Poetihop)
Johny Luv — Vieux Carré (Lofi Tape 1 by Poetihop)
Interview
Ako si sa dostal k hudbe?
Vyrastal som v južnej Kalifornii, kde som bol od útleho veku ponorený do scény elektronickej hudby. Člen rodiny, ktorý organizoval niektoré z najväčších raveov a podujatí v Kalifornii, ma priviedol do undergroundovej scény, predstavil mi DJ-ov aj zvuk, ktorý formoval moju vášeň. Začínal som so saxofónom na základnej škole a hral som až do strednej, no vždy som túžil po väčšej kontrole nad zvukom – po niečom viac než len koncertná alebo pochodová kapela. Táto túžba ma priviedla k DJingu a hudobnej produkcii. Ovplyvnený house music a jej mnohými subžánrami som sa naplno venoval tvorbe vlastného zvuku. Od prvých skúseností som sa postupne vypracoval až k tomu, že dnes prekonávam mnohých umelcov, ku ktorým som kedysi vzhliadal – vďaka tvrdej práci, rešpektu a vytrvalosti.
Kto alebo čo ťa najviac ovplyvnilo na tvojej hudobnej ceste?
Desať rokov som pracoval ako stevard (palubný sprievodca), čo ma zaviedlo po celom svete – do Japonska, Španielska, Veľkej Británie, Holandska a mnohých ďalších krajín. Vďaka tomu som mohol hlboko preniknúť do undergroundových hudobných scén a zažiť sunrise sety (pri východe slnka). Cestovanie sa stalo mojím najväčším zdrojom inšpirácie. Počúval som skupiny ako Zero 7, Thievery Corporation, Telefon Tel Aviv a Massive Attack, aby som nasával downtempo, trip-hop a loungeové vplyvy. V oblasti jazzu ma ovplyvnili ikony ako Chet Baker – trubkár a spevák známy svojím cool-jazzovým štýlom – ktorý ma naučil sile melódie, priestoru a emócie.
Aký nástroj alebo softvér používaš pri produkcii najčastejšie? Máš obľúbený sampler alebo efekt, ktorý vždy používaš?
Používam Ableton Live a pracujem v ňom už niekoľko rokov, takže jeho workflow poznám do hĺbky a cítim sa komfortne pri skúmaní všetkých jeho nástrojov. Nemám jeden konkrétny sampler alebo efekt, po ktorom by som siahal vždy – skôr ma baví skúšať všetko, čo dokážem „vyhrabať spod kameňa“. Niekedy sa proces začína obrazom v mojej hlave – kovový povrch, záblesk svetla – a o pár hodín neskôr mám hotovú vec, z ktorej sa usmievam od ucha k uchu. Aj keď sa neopieram o jeden „obľúbený“ nástroj, vážim si, že vstavané zariadenia Abletonu mi dávajú slobodu experimentovať – a práve to je srdcom môjho tvorivého procesu.
Čo ťa baví mimo tvorby hudby?
Mimo hudby rád trávim čas s rodinou a pozerám filmy. Zároveň si doprajem pokojné chvíle pre seba – pomáha mi to zresetovať sa a udržať si svieže uši, aby som sa k produkcii vracal s čistou hlavou.
Ktoré tri svoje skladby si najviac vážiš a prečo?
Jednou zo skladieb, ktorú si najviac vážim, je Stuck In The Ceiling. Vznikla z veľmi reálneho obdobia môjho života – keď som sa cítil zahltený, zaseknutý a snažil som sa z toho dostať. Bol to jeden z prvých momentov, keď som tieto emócie priamo pretavil do zvuku. Je to pre mňa pripomienka toho, ako ďaleko som sa posunul osobne aj tvorivo.
Druhou skladbou je Pleasure & Pain. Cením si ju nielen pre jej emocionálnu hĺbku, ale aj pre to, ako silno zarezonovala medzi ľuďmi – má viac než 9,5 milióna streamov a stále rastie. Táto odozva mi ukázala, že hudba je niečo, čo naozaj milujem, a že keď tvrdo pracuješ a spojíš sa so správnymi ľuďmi, veci sa môžu posunúť veľmi ďaleko.
Treťou skladbou je No Use Fighting This Feeling. Spájam v nej lofi house/deep-house s popovou citlivosťou. Skladba má dostatok grooveu na tanečný parket, no zároveň je dosť jemná na neskoré nočné počúvanie. Rovnováha medzi tanečnou energiou a introspektívnou náladou jej dáva crossoverový potenciál. Emocionálna úprimnosť témy rezonuje s mnohými poslucháčmi, ktorí sa vedia stotožniť s myšlienkou pustiť veci a nebrániť sa pocitom. Ukazuje moju všestrannosť – nejde len o klubové bangre, ale o skladby s príbehom a emóciou.
