konb
Hráč na trúbku / producent pôsobiaci v japonskej Jokohame.
Po získaní skúseností s latinskoamerickou hudbou a experimentálnou improvizáciou sa pripojil k hardcore kapele „GROUNDVOVER“, ktorá získala vysoké uznanie v zahraničí.
Po odchode z kapely sa zameral na vlastnú kompozíciu, aranžovanie a vystupovanie.
V roku 2025 vydal svoj prvý album „Light and Shade“. Doteraz spolupracoval s mnohými umelcami.
・Aktuálna situácia
Momentálne nevystupujem ako hudobník na plný úväzok.
Už viac ako 20 years pracujem ako opatrovateľ v zariadení pre seniorov.
Občas hrám na trúbku, aby som seniorov pobavil, a túto drobnú aktivitu milujem.
Počas voľných dní komponujem hudbu doma alebo nahrávam trúbku v blízkom štúdiu.
V poslednom čase som zaplavený žiadosťami o spoluprácu od rôznych umelcov z celého sveta, čo je pre mňa veľká česť, ale som kvôli tomu dosť zaneprázdnený a nemám čas na vlastnú tvorbu… (smiech).
A aby som si oddýchol, chodím na prechádzky a varím s manželkou.
Myslím, že žijem šťastný život ako hudobník na čiastočný úväzok.
*
konb – Way back home
Roku01, Konb – Ghost under 2006

Interview
Ako ste sa dostali k hudbe?
Bol som v šoku, keď som na druhom stupni základnej školy objavil The Beatles. Dokázali sa súčasne púšťať do avantgardných výziev a zároveň vytvárať nádherné melódie.
Keď som nastúpil na univerzitu, objavil som japonskú reggae kapelu MUTE BEAT a opäť ma úplne ohromili. Boli prvou kapelou, ktorá hrala live dub priamo na pódiu. Úplne ma pohltila duševná, melancholická hra na trúbke ich lídra – tak veľmi, že som si okamžite išiel kúpiť nástroj, hoci som dovtedy na ničom nehral!
Odvtedy som hrával v rôznych kapelách popri svojej práci. Okolo roku 2019 som si kúpil MacBook Pro a začal som komponovať a nahrávať vlastnú hudbu. Myslím si, že skúsenosť z hrania v kapelách rôznych žánrov mi veľmi pomohla.
Kto alebo čo Vás najviac ovplyvnilo na Vašej hudobnej ceste?
Ako som už spomenul, začalo sa to s The Beatles, najmä s Johnom Lennonom. Potom prišli MUTE BEAT. Keď som začal sám vystupovať, počúval som jazzových velikánov ako Miles Davis a Chet Baker. Počas štúdia som bol súčasťou latinskoamerickej hudobnej komunity, takže som vtedy veľa počúval sambu a bossu novu.
Ako vyzerá Váš typický tvorivý proces od prvotnej myšlienky po hotový track?
Najprv premýšľam nad témou a konceptom. Chcem vytvoriť rýchlejší jazz hop alebo nostalgický lo-fi zvuk? Potom riešim harmóniu a tóninu. Veľmi mi pomáhajú poznámky mojich obľúbených akordových postupov, ktoré mám vždy poruke. Skúšam vytvoriť jednoduchý rytmický pattern a hľadám optimálne BPM. Hrám klavír a basu. Keď napíšem dychový aranžmán, ktorý jemne splýva s pozadím, až potom prichádza na rad melódia. Melódia je vždy posledná vec, ktorú robím. Možno preto, že si cením improvizáciu.
Čo Vás baví mimo tvorby hudby?
Úprimne, hudobná produkcia je to, čo mi pomáha odreagovať sa od každodennej práce. Neustále premýšľam nad tým, čo budem nahrávať v štúdiu počas najbližšieho voľna, haha. Pracujem ako opatrovateľ seniorov, čo je veľmi zmysluplná práca. A mojím ďalším koníčkom je varenie – hoci moja manželka ma vždy kritizuje, haha.
Môžete nám povedať viac o vzniku skladby „Way Back Home“?
„Way Back Home“ je skladba o návrate domov. O návrate z konkrétnej cesty, ale aj o životnej ceste, ktorá nás napokon vždy niekam privedie späť. Je to skladba plná očakávania aj melancholickej sentimentality. Písal som ju s nadhľadom, akoby z vtáčej perspektívy. Dúfam, že si ju užijete.
